Nový trend budúcnosti – Vianoce (skoro) bez darčekov?

Idú Vianoce. Pri vyslovení toho voňavého blikajúceho slova som mávala kedysi zimomriavky. Ďaľšie pokračovanie známeho hororu, kde sa bytosti, ktoré vyzerajú ako ľudia krvilačne bijú o posledné stromčeky v akcii a idú si prehryznúť krk kvôli najtučnejšiemu kaprovi.

Milujem a teším sa na Vianoce preto, lebosi konečne môžeme sadnúť a pozerať rozprávky, uvariť si nejaké chutné slávnostné jedlo, upiecť JEDEN plech vianočného pečiva, čítať si knihu pri horúcom čaji, ísť na vianočné trhy, ODDÝCHNUŤ si.

Neberte to za zlé, kupovanie darčekov a celý akt darovania niečoho starostlivo vybraného pre konkrétneho človeka je prejav lásky a vie byť vrelo prijatý a ocenený. Po náročnom roku, keď sme sa zbavili tony nepotrebných vecí a medzi nimi aj nevyužitých darov sa pýtam veľmi ťažkú otázku. Je vôbec možné si užiť Vianoce bez darčekov? Do akej miery sa dá v tomto šialenom bezodnom nakupovaní ďalej pokračovať? Vlastným telom budem brániť vstup akéhokoľvek nového haraburdia do domácnosti.

Tento rok je iný. Poučila som sa na vlastných chybách.

Tento rok už nič nechcem ani nepotrebujem. Vlastne chcem, zopár kníh o písaní, ale nepotrebujem ich. Rodina mi pošle darčekový kupón namiesto klasického daru a stiahnem si ich do čítačky.

Manžel nič nechce ani nepotrebuje. Vlastne potrebuje ponožky na behanie, lebo stratil každej druhej pár, ale tie si kúpi sám , raz keď bude v meste,  raz keď bude mať náladu. Chce si vyložiť nohy a pozerať anglický futbal na BBC. Chce svätý pokoj.

Moja dcéra tiež nič nepotrebuje, ale keďže má 6 rokov, stále po niečom túži. Chce bábiku, ktorá plače a nie ďaľších 18 darov od každého člena rodiny, z ktorých strhne blyštavé papiere a celá izba sa zmení na kontajner a neteší ju nakoniec nič.  Jednu konkrétnu bábiku, lebo miluje bábiky a hrá sa s nimi non stop.  Túži po jednej jedinej veci a tú jej rada kúpim, za podmienky, že dve staré bábiky daruje do utečeneckého tábora, do ktorého pôjdeme pred Vianocami. Chcem jej ukázať, akú radosť spraví niekomu, kto nemá domov a strechu nad hlavou. Berieme tam aj postieľku, vankúše, teplé prikrývky, a jedlo.

Môj syn má dva roky a má všetko čo potrebuje. Chce väčšinou to, s čím sa hrá sestra. Potrebuje mňa a to stále a rád sa so mnou túli a smeje a hráme sa lego. Nechám dcéru, nech mu jeden dar vyberie, bude taká šťastná, ako by ho dostala sama.Kreatívne ho zabalí do posledného vydania časopisu Včielka a bude po probléme s papierom.

Rodina a príbuzenstvo dostali priepustku od kupovania darov tento rok. Vysvetlili sme im náš nový pohľad na vec a mnohým veľmi odľahlo. Až som ten výdych počula na ďiaľku cez telefón.  Neodbytné babky a rodičia pomôžu finančne. Moji rodičia kupujú deťom novú poschodovú posteľ, na ktorú sa neskutočne už od sťahovania tešia. Druhá strana hodila do prasiatka na kurzy pre deti na budúci rok.Mädlím si ruky.

Majonézový šalát kúpim v delikates obchode za rohom. Je taký chutný, ako by so ho robila sama. Rybu kúpim obalenú na trhu s rybami. Pečivo kúpim vo vychýrenej pekárni.  Objavila som poľský obchod so všetkými prísadami na parádnu slovenskú kapustnicu. Zaobstaráme si kvalitné víno a zopár luxusnejšich pochutiniek. Naštartujem Nespresso kávovar. Pôjdeme k susedom, do parku, budeme si kresliť a leňošiť, napíšem list kamoške, blogujem, čítam.

 Nenakupujem, nebehám, nemíňam nad rámec, nevypekám, nestresujem.

Vianocujem po novom. Je to ako redukčná diéta, detox od vyťahovania peňaženky. A určite viem, že kým opäť otvoria obchody, odolám a prežijem 🙂

Má niekto odvahu to tiež skúsiť???